Mária Balážová : Male and Female Images
The art of Mária Balážová (1956) corresponds to the trends of post-geometry and new abstraction. Since the 1990s, she has contributed to a series of paintings entitled Serpent Geometry, nowadays, this series comprises more than one hundred pieces. The basic composition element of the series is the geometrically stylised serpent´shead – the rhomb with the oblong aperture. Recently, she has enriched her symmetrical and asymmetrical structures with the gender motif, represented the male symbol – the rhomb with two square aperture. In her early works, Balážová composed the fundamental cultural and spiritual symbols of the rhomb elements. From 2006 onwards, the dimension of the male – female interactivity, representing her personal mythology, emerged in her works. Thanks to it, the whole series has been being enriched with many - layered interpretations
GUILLAUME, M. 2013. Mužské a ženské obrazy. In Ateliér, roč. 26, č.6, 21.3.2013, s.8 (CZ)
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Mária Balážová : Mužské a ženské obrazy
Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch predstavuje po tieto dni výstavu Márie Balážovej, zameranú na jej ťažiskový cyklus malieb, Hadia geometria, ktorému sa autorka venuje už dve decéniá. Po dlhšom čase má verejnosť možnosť vidieť dielo výtvarníčky vo veľmi vydarenej a kompaktnej koncepcii, ktorá napriek skromnému výberu, neuberá na autenticite a variabilite jej tvorby.
Formálne možno vizuálny ráz Hadích geometrií zaradiť do post-geometrickej línie novej abstrakcie. Dominantným motívom cyklu je ustálená podoba základného kompozičného prvku – hadej hlavy – vertikálne pretiahnutého kosoštvorca s pozdĺžnym otvorom uprostred, ktorá sa zrodila na pomedzí diel Plynutie 3 a 4 (1993). Farebnou i tvarovou redukciou dospela Mária Balážová po stránke technickej, k maľbe ostrých hrán (1994). Systematická, symetrická alebo asymetrická geometrická štruktúra sa stala jej kompozičným princípom, obsahom sa okrem priznanej figúry hada, otvorila genderovej problematike. Historicky je tak na Slovensku druhou výtvarníčkou, ktorá rieši otázku ženstva, hneď po Jane Želibskej, ktorá problematiku ženskej identity odkrýva už v rokoch 1966 – 67.
Konštruktívne kompozičné zákony, ktorým je podriadený plán výstavby (doslova architektúra) každej kompozície, podliehajú istej forme štrukturálnej organizácie priestoru, tou však autorka hravo a bravúrne disponuje. Dôsledkom je fakt, že i napriek „dlhovekosti“ a rozsahu Hadej geometrie (dnes už ju tvorí vyše sto kompozícií) v koncepcii absentuje pevná a strnulá schéma, naopak manifestuje sa stále pozoruhodnou kompozičnou výstavbou so sviežou ponukou nových čítaní a kontextov.
Variabilitu laborovania s fundamentálnym prvkom redukovanej hadej hlavy podporuje i charakter inštalácie, zaberajúci tvorbu od roku 2005 po súčasnosť, ktorá v ostatných siedmych rokoch prešla doslova signifikantnými viacdimenzionálnymi zmenami. Charakter kompozičného zobrazenia sa až na intermedzá – nazývané Chaosy (1) – typické vyprázdnením tvarov a dekonštrukciou kompozície v zmysle chaosu tvarov, podstatne nemení. Nóvum je predovšetkým zmena obsahovej paradigmy hadej geometrie, ktorá je viacúrovňová:
1. V prvej rovine ide o rozšírenie obsahových prvkov:
znak muža – kosoštvorec s dvomi štvorcovými otvormi pod sebou;
vizuálny obraz – väčšinou štvorec alebo obdĺžnik modrej farby,
s čím sú späté aj nové sémantické aspekty.
2. Na uvedené zmeny nadväzuje charakter vzťahov, ktoré
s novými obsahovými elementmi autorka rozohráva, významne
sa mení charakter komunikovaných ideí.
Zatiaľ, čo počas prvotných etáp hadieho cyklu autorka koncipuje kosoštvorcové elementy do znakov kultúrnych a duchovných koreňov ľudskej populácie (symbolika judaizmu, kresťanstva, islámu, indiánskej kultúry, hinduizmu...a. p (2), neskôr prechádza fázou konkrétnejších vizuálnych (3) a lettristických konotácií (4) širšej historickej a sociálnej povahy. Od roku 2006 začína jej dielo vykazovať značne personálny charakter. Hadí element so znakom mužskej identity (latentne prítomný ako falický symbol už v Hadej geometrii 52 – Strela), významne polarizuje obrazový priestor a prináša novú – vzťahovú rovinu mužsko-ženskej interaktivity. Duchovný, pôvodne multikultúrny a multireligiózny ráz diela, ktorý sprevádzal tvorbu predovšetkým na začiatku, sa koncentruje do novej personalizovanej podoby duchovnej rovnováhy mužsko-ženského prvku. Možno konštatovať, že jej individuálna mytológia sa stala ešte osobnejšou, vyjadrením vzťahových rovín napätia i komplementarity pohlaví. Jednotlivé kompozície odrážajú ich varietu od čistej podoby ideálu mužsko-ženského spojenia v zmysle tantrickej sexuality (5), cez vzájomnú interaktivitu viacerých párov (6) alebo viacerých mužsko-ženských rolí (7), ako aj individualizáciu – uviaznutia, tak mužských ako i ženských elementov (8), až po komplikované verzie vzťahov (9). Konotácie rozširuje, keď do kompozičného rámca mužsko-ženskej polarity zasadí modrý štvorec, alúziu na vizuálny znak obrazu, vizuálny ráz doby, zastupujúci, tak prínos vizuálneho obrazu (v zmysle artefaktu), ako i deštruktívny vplyv obrazových médií na muža i ženu a ich vzťah (10).
Charakter výstavy odkrýva nielen prirodzenú a stupňujúcu sa variačnú hru, tak na úrovni koncepčnej, ako aj obsahovej, ale predovšetkým nám signalizuje fundamentálne zmeny v autorkinej tvorbe. Bohaté kontexty a neustále rozrastajú o nové interpretačné línie. Akonáhle Mária Balážová dielo rozšíri o nový prvok, tvorivo sa s ním hrá ako skúsený komponista, a každou novou kombináciou komunikuje odlišné posolstvo. A hoci sme ich čiastočne mohli vyčítať už z kontextu starších výstav (Nitra 2007, Liptovský Mikuláš 2011, Berlín 2011), autorom koncepcie výstavy sa podarilo vytvoriť akúsi organickú jednotu, obnažujúcu komplexnosť a vnútornú súvzťažnosť naprieč celým cyklom maliarkinej tvorby. Vďaka ich úsiliu dielo vo svojej kompaktnosti nadobúda nové posolstvá a spätne redefinuje význam starších etáp autorkinej tvorby.
Poznámky:
1. Chaos 1-3, 2006/09, je charakteristický rozpadom,
dekonštrukciou symetrickej geometrickej štruktúry, vzniká
mätež geometrických prvkov a vyprázdnenie – tvary sú
identické s predchádzajúcimi, majú však len lineárnu kresbu,
línia je čierna podklad červený. V neskorších prácach
Chaos 4 – 7, 2011/2012 je podklad čierny a línia neónovo
žlto-zelená.
2. Judaizmus – Hadia Geometria 6-7; kresťanstvo – Hadia
geometria 5-6, 11, 15; islam – Hadia geometria 20-21,
hinduizmus – Hadia geometria 2, 3; a. p.
3. Hadia geometria 28 – Maska, 2000; Hadia geometria 29 –
Fontána, 2000; Hadia geometria 30 – Ufón, 2000;
Hadia geometria 39 – Ochrancovia, 2002; Hadia geometria
52 – Strela, 2005 a ďalšie.
4. Hadia geometria 50 – Z, 2006; Hadia geometria 53 – H,
2006; Hadia geometria 54 – J, 2006; Hadia geometria
63 – PB, 2006; Hadia geometria 66 – B, 2006; Hadia geometria
67 – N, 2006 a ďalšie.
5. Hadia geometria 106, 2012; Hadia geometria 107, 2013.
6. Hadia geometria 106, 2012; Hadia geometria 107, 2013.
7. Hadia geometria 101 – Vzťahy 1, 2011; Hadia geometria
102 – Vzťahy 2, 2011.
8. Už v diele Hadia geometria 61 – Skúmavka 1, 2006 – 07;
Hadia geometria 62 – Skúmavka 2, , 2006 – 07; Hadia
geometria 101 – Vzťahy 1, 2011; Hadia geometria 102 –
Vzťahy 2, 2011.
9. Hadia geometria 105 – Pomer, 2012;
10. Hadia geometria 85 – Lovci, 2006 – 09; Hadia geometria 93,
2010; Hadia geometria 94 – Macho 2, 2010; Hadia
geometria 96 – Štvorec, 2010.