---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Nová významovosť

Mária Balážová: Nová významovosť,
Nitrianska galéria, Nitra
28. 6. - 2. 9. 2007
Kurátor: Vladimír Beskid


Aj posledná domáca výstava Márie Balážovej (1956) dokazuje, že tvorba postgeometrickej abstrakcie v srdci Európy nespí a môže konkurovať celoeurópskej postgeometrii, ktorá sa razantne realizuje v inom kultúrnom kontexte a veľkorysejšom umeleckom zázemí. Dá sa taktiež povedať, že Balážová v oblasti postgeometrie strednej Európy vypĺňa taký istý priestor, ako je napríklad tvorba Petra Halleyho v americkom kontexte. Dodnes usilovne dokazuje vernosť tradičnému maliarskemu médiu, jeho hodnote však dáva nový sémantický aj estetický rozmer . Na samostatnej výstave pod názvom Nová významovosť (tak nazval časť autorkinho diela Jiří Valoch) prezentuje niekoľko desiatok malieb a kresieb z rozsiahleho cyklu Hadia geometria. Tento sa stal už začiatkom deväťdesiatych rokov kľúčovým na ceste jej výtvarného bádania a hľadania vlastného geometrického jazyka.

Definitívny tvar nachádza v znaku hadej hlavy, ktorá tvorí vo vývojových modifikáciách s hadím telom autorkinu osobnú mytológiou, zároveň akúsi bytostnú istotu. Prekračuje neokonštruktívne hranice, pričom symbolický jazyk hadích motívov dlhodobo rozvíja v archetypálnych, starobylo-kultúrnych i osobných súvislostiach. Zmnožovanie významov, sémantické prevrstvenie jazyka geometrie (ako to definuje Vladimír Beskid) tak prispieva k široko koncipovanému cyklu najskôr v jeho sivo-čiernom a neskôr v červeno-čiernom variante. Vystavený súbor diel v sebe koncentruje prácu posledných rokov, a to nielen v stredných ale aj v impozantne rozmerných maliarskych formátoch.

Špecifické výpovede autorky sú skutočne prevrstvené mnohými odkazmi. Na prvý pohľad je chladná forma precízneho geometrického zobrazenia variovaná v architektonických zostavách, racionálne vystavaných ornamentoch či inak kódovaných znakoch, konštrukciách (narábanie s historickým písmom, emblémami atď.). Z predposledných rokov dominujú veľkorozmerné maľby s kontextom archetypálnej pamäti a aktuálneho „stretu civilizácií“ Hadia geometria 52 - Strela a Hadia geometria 70 - História. Tvrdohlavé hľadanie harmonických štruktúr nadobúda vo veľkorysom zobrazení silnú výpovednú hodnotu. Znak hadej hlavy na druhej strane odkrýva mentálny rukopis autorky. Osobný symbol v sebe absorbuje významy viacerých kultúr, ktoré vo svojej protichodnosti (napr. vernosť, múdrosť, či pokušenie) vytvárajú spirituálnu jednotu a šifrujú tak duchovnú silu. Neustálym opakovaním a rozvíjaním základného prvku ostáva zachovaný dominantný princíp kontinuity. Podstatným elementom objavujúcim sa v obrazových kompozíciách je i štylizované „okno“ vystupujúce pre autorku tiež v zmysle brány, priezoru, slobody, svetla  či vzduchu – v existencii človeka nenahraditeľné. Motívy popudzujúce samotnú umelkyňu k tvorivému hľadaniu odpovedí na životné otázky sa kumulujú v rozvinutých obrazových zostavách, v trojiciach malieb a v pároch ako neoddeliteľných dvojiciach. Symetrickú pozíciu postupne strieda asymetrická. Tieto metaforické vyjadrenia prírody tlmočia základné princípy bytia, pričom v poslednom období sa objavuje významný posun tvorby z tradičnej maliarskej pozície systematických zostáv do zobrazovania „chaosov“ v médiu kresby. Pre Balážovú blízky druh výtvarného spracovania, ktorý spája jej aktuálnu tvorbu s tvorbou v minulosti. Teda opäť, no v celku tvorby, sa vynárajú dva protipóly, časovo síce vzdialené ale výlučne patriace k sebe. Poriadok vo svojom prísnom usporiadaní naproti chaosu, ktorý reflektuje duševnú situáciu, turbulenciu rôznorodých stretov v spoločnosti a civilizácii. Zalomenia hadích ramien, kríženia v spleti štruktúr tlmočia snahu pretlačiť sa, egocentricky si vydobiť vlastné miesto. Večný boj človeka s človekom, s prírodou, so sebou samým? Zároveň hľadanie rovnováhy, hľadanie odpovedí.

Keď to zhrnieme, Balážovej dielo obsahuje tri základné línie. Sémantickú v rovinách a významoch individuálnych a univerzálnych znakov kultúrnej pamäte (indiánska, islamská, kresťanská, antická kultúra, judaistika, latentné rodové zafarbenie, umenie sorely, nové postlettristické motívy, najnovšie ďalekovýchodné inšpirácie). Konceptuálno-konštruktívna línia z posledných dvoch rokov spočíva v zvolenej konštrukcii narastania v triptychu Hadia geometria 66 - Jedna, Hadia geometria 67 - Dva, Hadia geometria 68 - Tri, v konštrukcii preskupovania v Pocte štvorcu 1, 2, 3, ktorý nás odkazuje na tvorbu J. Albersa a permutovaní motívu písma v post-lettristických kompozíciách Hadia geometria 53 – H.

V poslednej „línii chaosu“ sa symetria láme do chaosu, dekonštrukcie, labyrintu prvkov, je súčasne prepojením s jej prvotnými biologickými kresbami zo začiatku deväťdesiatych rokov z cyklu Lexikóny. Práve táto poloha realizovaná v médiu kresby je v stave skúmania a prekvapivého vývoja. U Balážovej poznanie sveta vyústilo do absolútnej formy, vznikla symbolická „figúra“, ktorá je transformovaná na základe osobnej skúsenosti, fenoménu ženskosti a citlivosti do svojráznej objektívnej výpovede. V skratke úderné vo svojej jednoduchosti so zmysluplným obsahom.


Ivana Tomášová